Kmeň:článkonožce-Arthropoda Trieda:pavúkovce-Arachnidea Rad:roztoče-Acarina KLIEŠŤ OBYČAJNÝ-IXODES RICINUS(Čeľaď kliešťovité-Ixodidae) Kliešť je obyvateľom lesov a ich okrajov, najčastejšie ich nájdeme pri chodníčkoch lesnej zveri a ľudí. Všetky vývinové štádiá(s výnimkou vajíčok)kliešťa sa živia krvou. Larvy s troma a nymfy so štyrmi pármi nôh cicajú krv na plazoch, drobných zemných cicavcoch a spevavcoch. Dospelé jedince-samičky napádajú väčšie druhy cicavcoc(najmä srnčiu zver i človeka). Pri cicaní najprv narežú pokožku hostiteľa chelicerami(chlicery sú súčasťou ústnych orgánov), vsunú do ranky cuciak, ktorý má protiháčiky a živočích max.4mm zväčší svoju hmotnosť až o dvestokrát. Prv ako začne cicať, vpustí do ranky sliny, ktoré tlmia bolesť,zabraňujú zrážaniu krvi a zvyšujú jej prívod. Dospelý samček necicia krv a neprijíma žiadnu potravu. Oplodnenie prebieha na tele hostiteľa. Po nacicaní samička opustí hostiteľa, a po čase kladie substrátu asi 1000 vajíčok. Kliešte môžu prenášať nebezpečné patogény(choroboplodné zárodky ako vírusy, leptospiry, ricketsie, zimnicovice,) a spôsobovať tak vážne ochorenia človeka (infekčný zápal mozgových blán, lymská borelióza) a hospodárskych zvierat. Dožívajú sa viac rokov. __________________________________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________________________________ Trieda:hmyz-insecta Rad:šváby-Blattaria ŠVÁBIK HôRNY-ECTOBIUS SYLVESTRIS(čeľaď Švábikovité-Ectobiidae) Švábik obýva svetlé listnaté aj ihličnaté lesy, ich okraje a krovinaté lesostepi. Obe pohlavia ako aj nedospelé štádiá-nymfy sa zdržiavajú na zemi, v pôdnej hrabanke, ale aj na vegetácii či dokonca v korunách stromov.Švábiky sú všežravé a ich najčastejšou potravou je detrit(rozkladajúce sa rastlinné a živočíšne zvyšky), zdochliny a peľ kvetov.Dospelé švábiky sa vyskytujú od apríla do októbra.Pred samotným párením dochádza ku dvoreniu samčeka(šermovanie tykadlami, dvíhanie prvého páru kožovitých krídel a tým odkrívanie feromónovej žľazy). Pri pohlavnom spojení odovzdáva samček proteínovú kapsulu obsahujúcu spermie-spermatofór do samičej kopulačnej komôrky. Oplodnené vajíčka sú obaľované sekrétom z tmeľových žliaz, pričom sa vytvorý pevný vaječný obal-ootéka. Túto kladie samička do pôdy či hrabanky.Časť nýmf sa liahne ešte v ten istý rok a tie zimujú ako nymfy 3-4 instaru(po 2-3 zvliekanich) a časť sa liahne až na budúci rok.Spolu majú 5-6 štádií-instarov nýmf. Dospelé švábiky neprezimujú.________________________________________________________________ __________________________________________________________________________________________________ __________________________________________________________________________________________________ Mravec hôrny (Formica rufa) Mravcovité (formicidae) Mravec hôrny patrí medzi štíhlopáse blanokrídlovce. Stavia si kopcovité hniezda. Pod ním má chodbičky v ktorých prezimuje. Žije v ihličnatých lesoch. Meria 5 až 8 milimetrov. Ich potravou je hmyz a semená rastlín. Žije: kráľovné:15 až 20 rokov Robotnice: 2 až 3 roky Ich nepriatelia sú ďateľ a jazvec. Útočníka postrieka kyselinou mravenčou. Zanechávajú za sebou pachové stopy. Dorozumievajú sa prikladaním tykadiel. Hniezdo môže mať do hĺbky až 2 metre a do výšky 1 – 2 metre. Hniezdo mravca hôrneho môže mať od 100 000 do 2 000 000 obyvateľov. Najväčšie množstvo mravcov v hniezde tvoria robotnice. Môžu robiť rôznu prácu: zásobovanie – zber potravy, údržba mraveniska, údržba poškodených častí a stavba mraveniska, prenášanie a starostlivosť o kukly, obrana mraveniska. Robotnica môže mať vajíčka ale neoplodnené a môže sa narodiť iba samček. Kráľovná vylieta na svadobný let keď aj samcom narastú krídla a tam ju oplodnia. Už od začiatku samička potrebuje robotnice aby sa starali o kukly. Samec cez zimu zdochne a ostatné mravce spia v hlbokom zimnom spánku. Jeho telo sa skladá z tykadiel na hlave, z hlavy na ktorej je tiež zložené oko, háčik na nohe ktorá je na hrudi a na stopke bruška ktorá je jedným koncom pripevnená o hruď je bruško. Má pevné články ktoré sa nazývajú sklerity.